Zakladateľkami Katechéz Dobrého pastiera sú dve Talianky Sofia Cavalletti a Gianna Gobbi, ktoré otvorili prvé átrium v Ríme v roku 1954.
Sofia Cavalletti bola biblitska a teologička, ktorá získala doktorát z hebrejského jazyka a semitských jazykov na Univerzite La Sapienza v Ríme. V roku 1954 ju jedna matka sedemročného syna požiadala, či by mohla poskytnúť zopár náboženských hodín jej synovi a ďalším dvom chlapcom.
Sofia o tejto skúsenosti píše:
“Nikdy som si nemyslela, že katechézy pre deti sa stanú prácou môjho života, až do chvíle, kým som nevidela oči dieťaťa plné sĺz. Stalo sa to po tom, čo som mala stretnutie s tromi alebo štyrmi deťmi. Stretnutie, ktoré som predpokladala, že bude pokračovať niekoľkými ďalšími stretnutiami a potom sa už nebude opakovať. Paolo, ktorý so mnou strávil dve hodiny čítaním opisu stvorenia z knihy Genezis, na konci stretnutia nechcel odísť. Bola som užasnutá a pýtala som sa sama seba: “Prečo Paolo nechcel odísť? Čo také sme robili?” Jeho matka mi predtým povedala, že sa mu sem ani nechcelo prísť.”
Sofia nemala žiadne očakávania, čo sa stane pri práci s Paolom, ale bola užasnutá, že Paolo reagoval s takou hlbokou radosťou. Možno práve jej znalosť Písma jej umožnila hovoriť o Bohu spôsobom, ktorý otváral srdcia detí a rozžiaroval im tváre. Od jej zážitku s Paolom sa práve pozorovanie detí stalo merítkom toho, či to, čo deťom predostiera vystihuje podstatu, po ktorej deti tak túžia.
“Samotné dieťa nám bude učiteľom, ak vieme, ako ho pozorovať.” – hovorí Sofia Cavalletti.
V Paolovi ako aj v desiatkach ďalších deťoch odvtedy videla, že „spôsob, akým sú deti v Božej prítomnosti je jedinečný pre detský vek a je darom pre dospelého, ktorý sa zastaví na dosť dlho, aby si to všimol.”
Po tejto skúsenosti s Paolom, jej bola predstavená Gianna Gobbi, s ktoru začala spolupracovať. Gianna bola skúsená montessori učiteľka vyškolená priamo Máriou Montessori, ktorej robila asistentku. Sofia Cavalletti sa nikdy nestretla s Máriou Montessori (ktorá zomrela v roku 1952), ale cez vedenie Gianny Gobbi sa naučila princípy montessori pedagogiky. Gianna bola oboznámená s prácou Marie Montessori v oblasti náboženstva a poznala materiál navrhnutý pre deti, ktorý by im pomohol lepšie porozumieť liturgii. Prvý materiál, ktorý priniesla Gianna Sofii bol malý model oltára a predmety používané pri sv. omši.
Cavalletti a Gobbi sa stretávali s narastajúcim počtom detí, skúšali rôzne témy a skúšali vytvárať materiály podľa princípov pedagogiky Márie Montessori. Najskôr prebiehali tieto stretnutia v malej triede na škole Costa Gnocchi. Tento priestor sa však zdal neadekvátnym, keďže stále viac a viac detí prichádzalo na katechézy. Tieto dve ženy sa rozhodli, že presťahujú katechézy do Sofiinho rodného domu. Tri izby prestavali na átriá, každé venované jednej úrovni podľa veku: 3 – 6, 6 – 9, 9 – 12, aby vytvorili priestor na vovádzanie detí do Svätého písma a liturgie.
Sofia študovala vývinových teoretikov ako Erika Eriksona a Jeana Piageta, ale jej pozornosť stále smerovala najviac ku pedagogickým princípom Marie Montessori. Princípy ako napríklad, schopnosť detí hlbokej sústredenosti (polarizovaná pozornosť), láska k poriadku a tichu, záľuba v práci, pohyb v učení, radosť z objavovania, samostatnosť a vnútorná motivácia boli rozhodujúce pri jej práci.
Cavalletti vraví, že spolu s Giannou urobili veľa chýb a množstvo materiálov, ktoré vytvorili, museli vyradiť. Bol to dlhoročný proces hľadania podstatných tém a prvkov, ktoré by vystihovali duchovné potreby detí. Len tie materiály boli ponechané, ktoré u detí vzbudzovali veľký záujem a hlbokú radosť. Sofia s Giannou hľadali tie najjednoduchšie materiály, ktoré by privádzali deti k podstate a podporili ich vlastnú prácu. Preto všetko, čo nebolo podstatné, bolo z átria vyradené. Ich neutíchajúcou túžbou bolo “poznať, milovať a slúžiť dieťaťu, zvlášť v jeho vzťahu s Bohom.”
Po vytvorení základných prvkov, ktoré tvoria prezentácie jednotlivých katechéz sa tento obsah nemenil – dokonca ani po 50 rokov.
Je to preto, lebo témy Svätého písma a posolstvo Cirkvi sú nemenné, preto nie je potreba ich obmieňať. Skúsenosť ukazuje, že materiály na katechézy, tak ako ich pripravili autorky, sú pre deti stále pútavé a vedú ich ku podstate. Katechézy majú vnútornú štruktúru od 3 – 12 rokov, témy sa špirálovitou formou opakujú, prehlbujú a nadväzujú na seba.
Vášeň Sofie Cavalletti pre toto dielo pramení z jej lásky k biblickým textom a z radosti, ktorú jej dával čas strávený s deťmi a možnosť učiť sa od nich. Roky, ktoré strávila prácou na diele Katechéz Dobrého pastiera jej ukázali, že deti majú s Bohom tajomný vzťah, ktorý prežívajú s veľkou vážnosťou a plnosťou, a ktorý ich napĺňa hlbokou vnútornou radosťou.