Prečo je ticho v Montessori tak dôležité?
V dnešnom hlučnom svete plnom podnetov deti často nemajú príležitosť objaviť silu a krásu ticha. V Montessori pedagogike má ticho oveľa hlbší význam než len absenciu zvuku. Predstavuje stav sústredenia, pokoja a vnútornej disciplíny, ktorý prirodzene podporuje učenie a osobnostný rozvoj dieťaťa. V prostredí, kde je rešpektovaná individualita a prirodzené tempo dieťaťa, sa ticho nepovažuje za pasívny stav, ale predstavuje aktívnu činnosť, ktorá zohráva zásadnú úlohu pri budovaní koncentrácie, sebaregulácie a emocionálnej stability.
Nie je ticho ako ticho
Maria Montessori pozorovala, že deti prirodzene inklinujú k pokoju a poriadku, ak majú na to vhodné podmienky. Mohli by sme rozlíšiť dva druhy ticha. Ticho nastolené zvonka, ktoré je nariadené, autoritatívne a krátkodobé. ,,Buď ticho!” alebo láskavejšie: ,,Prosím ťa, tu sa tíško hraj.” Takéto ticho je povrchné a prináša krátkodobé upokojenie, ktoré je len “na oko”, jeho dĺžka súvisí s mierou sebaovládania dieťaťa a vnútorne spôsobuje nepokoj až odpor. O takéto ticho sa v montessori pedagogike neusilujeme. Ticho vychádzajúce z vnútornej disciplíny je to, v čom vidíme zmysel a hodnotu pre vývin dieťaťa. Takéto ticho vychádza z vnútra dieťaťa, je vedomé, autentické, prináša skutočný pokoj, sústredenie a hlboké učenie sa. Dieťa sa pre ticho vnútorne rozhoduje zo záujmu, aby počulo, čo sa deje okolo, aby sa mohlo sústrediť na svoju prácu, alebo aby nerušilo ostatné deti – pretože vie, že takto v skupine fungujeme, a že je to správne.
,,Ale to moje dieťa nikdy nie je ticho!”
…alebo ,,Vždy keď je ticho viem, že je zle.” Presne! Keď je dieťa ponorené v činnosti, ktorá ho zaujíma, ktorá súzni s jeho potrebami v danom vývinovom období (v montessori tzv. senzitívne obdobia), vtedy sa ponára do sústredeného pokoja, ktorého sprievodným javom je ticho. V montessori pedagogike hovoríme, že jeho pozornosť je vtedy polarizovaná. Či je nám jeho činnosť po vôli alebo nie, to už je vec druhá, ktorá súvisí s nastavením hraníc a pripravenosťou prostredia, o čom môžeme niekedy nabudúce :).
Z toho vyplýva, že aspoň párkrát za deň, je dieťa ticho aj mimo času, kedy spí. TIP – skúste si cez deň všímať, kedy tieto chvíle nastávajú. Aká činnosť má tú moc stíšiť vaše dieťa a ponoriť ho do pokojného sústredenia? Sú to hry s vodou? Rozvíja si hrubú motoriku preliezaním cez gauč a nábytok? Alebo jemnú navliekaním korálikov, či vyberaním hliny z kvetináčov? Ako by ste ho vedeli v tejto potrebe podporiť tak, aby to bolo v poriadku aj pre vás a vaše bývanie? Možno by sa mohlo čľapkať v lavóre v sprchovom kúte, alebo si prelievať vodu na plechu. Možno je čas častejšie vybehnúť na ihrisko alebo urobiť dráhu na dvore. Možno potrebuje práve navliekať tie korálky, stavať z plastelíny, zatvárať a otvárať rôzne nádobky, gombíky.
Aj tichu sa možno učiť
Hoci Maria Montessori pozorovala všetko, čo sme vyššie opísali, prichádza aj s “cvičeniami ticha” (alebo hrou na ticho tzv. Silence Game) Pomocou nich môžeme deťom rozširovať schopnosť stíšiť sa, koncentrovať svoju pozornosť, načúvať sebe aj svetu okolo, čo ich v konečnom dôsledku učí aktívnemu počúvaniu a umeniu byť dobrými poslucháčmi.
O cvičení ticha nájdete napísaných niekoľko kníh. Tu je výber len zopár aktivít:
- Vyzvite deti, ak je im to príjemné, aby na chvíľu zatvorili oči a počúvali zvuky okolo seba, možno začujú smetiarov na ulici, tikot hodín, čvirikanie vtákov, štekot psa, vlastné srdce, kýchnutie niekoho iného. Stačí začať naozaj krátko, 30 sekúnd, postupne interval predlžovať s ohľadom na vek a zvyk. Rovnako môžete postupovať pri iných zmysloch – voňať vône, hmatať veci, ktoré im ponúknete v košíku.
- Pripravte si nejaké perkusie alebo hocijaké predmety vydávajúce zvuk, stačí napr. päť. Predstavte ich dieťaťu, aby si spojilo zvuk s predmetom. Potom so zatvorenými očami deti počúvajú zvuky, ktoré robíte a hádajú, ktorý predmet to bol. Hádanie prebieha samozrejme tichým pokojným hlasom, nie vykrikovaním. Ak pracujete v skupine, môžete si dohodnúť signál – ,,Kto bude vedieť, chytí si nos,” a šeptom vyvolávať meno dieťaťa, ktoré má odpovedať. Môžete sa zahrať variáciu, keď vydávate zvuky z rôznych miest a deti hádajú odkiaľ prišiel zvuk a musia tým smerom ukázať. Ak deťom nie je príjemné zatvoriť oči, dajte predmet do košíka a prekryte ho šatkou tak, aby nevideli.
- Pustite si pokojnú hudbu a potom sa porozprávajte, čo dieťaťu pripomínala. Možno v nej počulo lietať motýľa, búchať kuchárov s hrncami alebo cválať kone. Ideálna je na to klasická hudba. TIP – Camille Saint-Saëns napísal dielo “Karneval zvierat”, spoznáte jednotlivé zvieratá? Na klasickú hudbu si môžete aj ladne zatancovať.
- Učte sa používať tichý hlas. Šeptom hovorte dieťaťu predmety, ktoré má pohľadať, priniesť alebo odniesť na miesto. Skúste, či vás počuje aj spoza rohu miestnosti.
- Počúvajte hudbu, audiorozprávky, zvuky okolo vás, čítajte si.
- Hrajte sa hry na koncentráciu. Podávajte si zvonček tak, aby nezazvonil, sviečku tak, aby nekvapkal vosk, kráčajte s loptičkou na lyžičke, aby nespadla, s vodou, aby sa nevyliala.
Prečo sú tieto cvičenia ticha dobré?
V rámci “cvičení ticha” deti zažívajú:
- sebauvedomenie a schopnosť samoregulácie, schopnosť byť “tu a teraz”,
- schopnosť počúvať a rešpektovať priestor a ľudí okolo seba,
- schopnosť koncentrácie pozornosti.
Z pedagogického hľadiska ticho podporuje výkonné funkcie mozgu, ako je pozornosť, pamäť a plánovanie, stimuluje vnútornú motiváciu dieťaťa a potrebu vnútornej rovnováhy, vytvára podmienky pre hlboké sústredenie – polarizáciu pozornosti alebo inak tzv. „flow stavu“, ktorý je kľúčový pre učenie a dosiahnutie uspokojenia z vykonávanej činnosti.
Ticho nie je nuda. Ticho je sila.
