V Katechézach Dobrého pastiera sa snažíme vytvoriť priestor pre to, aby sa Boh mohol stretnúť s dieťaťom a dieťa sa mohlo do Boha zamilovať. Nie je to katechéza, ktorej cieľom je poskytnúť informácie a vedomosti. Je to katechéza založená na radostnom ohlasovaní, ktoré vytvára vzťah, keď dieťa poznáva, že Boh nás osobne hľadá a my sme pozvaní na jeho iniciatívu odpovedať. Dobre si uvedomujeme, že nie sme vlastníci Pravdy, ale spolu s dieťaťom vstupujeme do Tajomstva. Toto Tajomstvo sa nedá definovať, ale môžeme sa mu spoločne približovať.
Sľúbili sme, že niekedy napíšeme viac o podobenstvách, prečo ich deťom nevysvetľovať a ako ich čítať. Prišiel čas sľub splniť 🙂
Metóda znakov
Život Cirkvi je bohatý na obrazy – v liturgii aj v Slove. Obrazy, ktoré nám pomáhajú chápať nepoznateľného a transcendentného Boha. Svätý Augustín povedal o znaku: ,,Vidíš jednu vec a vďaka nej chápeš inú.” Transcendentný svet sa v znaku stáva hmatateľným. V liturgií sú znakmi napríklad gestá či svetlo. V biblických znakoch má osobité miesto podobenstvo. Podobenstvo je Ježišov častý spôsob vyučovania. Podobenstvo svoj predmet učenia nevysvetľuje, nedefinuje, neposkytuje nám poučky a výroky. Predkladá nám prirovnanie, dva póly – východisko a cieľ, no prepojenie necháva na poslucháčovi.
Podobenstvo nie je len náhodným prirovnaním, vydarenou metaforou. V istom zmysle je podobnosť medzi dvoma úrovňami skutočnosti ontologická (sú prepojené v samotnej podstate, samotnom bytí). Božie kráľovstvo je ako horčičné zrnko, lebo toto zrnko JE určitým spôsobom nositeľom reality kráľovstva (Cavaletti, s. 165), aj v ňom je ukrytá sila, na ktorú podobenstvo odkazuje.
,,Ak je osobitnou vlastnosťou podobenstva to, že len naráža na to, čo chce učiť, s cieľom vytvoriť priestor pre naše osobné hľadanie, potom by vysvetlenie podobenstva znamenalo zabiť ho a zničiť jeho najhlbšiu didaktickú múdrosť.” (Cavaletti, s. 165)
Vidíme, že vysvetľovať podobenstvo deťom by znamenalo vtesnať ich do škatuľky nášho vnímania sveta, našich defincií, čím by sme zobrali dieťaťu krídla a ochudobnili ho o jeho vlastný osobný objav, vlastné pavučinky, ktoré tká vo vzťahu s Bohom.
Čítanie znakov a žasnutie
Dva póly, ktoré sme opísali vyššie, vytvárajú akési napätie – malé zrnko a obrovský strom, jedna miera kvasu, ktorá prekvasí všetko cesto, jedna jediná perla, ktorá je vzácnejšia ako celý majetok, ktorý kupec vlastnil. Toto napätie vytvára úžas, keď dieťa samo odkrýva prepojenia medzi dvoma úrovňami skutočnosti. Dieťa žasne a plné očarenia je priťahované neodolateľnou silou k predmetu svojho žasnutia. Našou úlohou je pomáhať dieťaťu uvedomiť si oba póly. Aké je zrnko malé! Aký obrovský je ten strom. Premýšľam, aká sila musí byť v zrnku, keď vyrastie na taký obrovský strom… Aký je kupec, ktorý hľadá vzácne perly? Aká musí byť tá perla vzácna, keď sa vzdá všetkého, čo má, aby ju kúpil.
Niekedy jeden z pólov podobenstva predkladá vlastná skúsenosť. Zoberme si napríklad podobenstvo o Dobrom pastierovi. V tomto podobenstve ohlasujeme deťom Ježišovu ochraňujúcu starostlivú lásku. Dieťa má skúsenosť, čo znamená dobrý, starostlivý, zažilo si lásku matky, otca, starých rodičov, blízkych… Pri objavovaní súvisu zisťuje, že ono samo je jedným z pólov podobenstva, ono je tou ovečkou, ktorú pastier volá po mene. Tak môže dieťa pri premýšľaní nad podobenstvom čítať znak lásky, ktorú zažíva od okolia, v kristologickom kľúči – dieťa v láske rodiča vidí lásku Krista.
Metóda znakov je rešpektujúca k osobe a jej schopnostiam, keďže každý preniká do znakov vo svojom vlastnom rytme a pochopení. Dieťa samo objavuje bohatstvo podobenstiev tempom, ktoré mu je vlastné, na základe skúseností, ktoré má. My dieťaťu pomáhame čítať jazyk znakov poukazovaním na východisko a cieľ, no učíme sa pokore, keď spoločne kráčame po ceste objavovania a žasnutia.
Zhrnutie
Boh je taký veľký, úžasný a nepochopiteľný, no dáva sa nám poznať cez znaky, aby sme Ho každý mohli stretnúť na úrovni svojho poznania – dieťa, dospelý, obyvateľ Amazonského pralesa aj učený biblista – každý z nás je ovečkou Dobrého pastiera, ktorý nás volá po mene.
Podobenstvá sa nám prihovárajú jazykom znakov. Medzi dvoma pólmi podobenstva je napätie, ktoré vytvára dynamiku, vytvára zmysel. Vlastným objavovaním prepojenia medzi skutočnosťami podobenstva dieťa žasne a objavuje veľkosť Božieho kráľovstva, bezpečie ochraňujúcej lásky Dobrého pastiera, milosrdnú lásku Boha a Jeho radosť z navrátenej ovečky.
Metóda znakov, osvojovanie si tohto jazyka a vlastné objavovanie skrytých tajomstiev, nás učí pokore a dáva každému priestor vlastnej skúsenosti a možnosti zamilovať sa do Dobrého pastiera, najväčšieho Darcu a zároveň najvzácnejšieho Daru.
Ježiš povedal: ,,Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.” (Mt 19, 14) A naozaj, biblický jazyk je jazyk chudobných v duchu, jazyk, ktorý nás učí pokore (Cavaletti, s. 169).
Prajeme vám chvíle najväčšieho úžasu, keď budete s deťmi spoločne objavovať tajomstvá, ktoré nám Ježiš zjavuje v podobenstvách.
Odkazy na literatúru: CAVALETTI, S. 2019, Náboženský potenciál dieťaťa vo veku 3-6 rokov, LÚČ.
