Átrium v Bratislave – Dúbravke

Átrium, ktoré sa nachádza v mestskej časti Dúbravka navštevuje 23 detí vo veku od 3,5 do 9 rokov. Nachádza sa v zdieľanej miestnosti v podkroví priestoru kostola. Viac nám o sprevádzaní detí v átriu porozprávala Katka Gabajová. 

V akých priestoroch sa nachádzate a čo bolo hlavným dôvodom vzniku Vášho átria? 

S Katechézami Dobrého pastiera (KDP) som sa stretla prvýkrát ako mama 2-ročného syna. Už v tom čase som si kládla otázky, ako mu hovoriť o Bohu a sprostredkovať mu krásu a radosť zo vzťahu s ním. KDP mi dali nielen odpovede na moje otázky, ale životnú inšpiráciu, ako rásť v tom najdôležitejšom vzťahu – vzťahu s Bohom. Tak sa začalo dobrodružstvo Katechéz DP v Dúbravke.

Po ôsmych rokoch, počas ktorých som sprevádzala deti katechézami na rôznych miestach v Bratislave, sa podarilo vytvoriť aj v našej farnosti priestor, kde prichádzajú deti, aby vstupovali do pokoja a ticha Božej prítomnosti a počúvali Jeho hlas. Je to zdieľaná miestnosť v podkroví priestoru kostola.

Máte átrium aj pre staršie deti vo veku 6 – 9 rokov. Okolo šiesteho roku sa v deťoch začína objavovať potreba poznať morálne pravidlá. Akým témam v átriu sa v rámci tejto potreby venujete a ako deti na tieto katechézy reagujú? 

Za veľmi silné považujem katechézy dejín Božieho kráľovstva. Dávajú deťom ukotvenie vo veľkom svete i v dejinách, ktoré možno až teraz začínajú vnímať. Ako súčasť veľkého Božieho projektu neskôr vidia svoje miesto v ňom oveľa citlivejšie. Spolu kráčame po cestách morálnych podobenstiev, kde objavujú, ako veľmi sa ich dotýkajú. No vyjadriť sa k určitým témam nie je pre ne ľahké. Učím sa dať im čas na ich vlastnú odpoveď – nie mne, ale Bohu.

V čom je pre vás práca so staršími deťmi iná ako práca s deťmi do 6 rokov? Čo sa vám na nej najviac páči a čo považujete za najväčšiu výzvu? Čo vnímate, že sa detí v tomto veku najviac dotýka? Na ktorú tvár Boha sú najviac citlivé?

Školáci sú oveľa zhovorčivejší, zdieľnejší, chcú byť so mnou aj medzi sebou kamaráti. Stáva sa, že majú veľa, čo povedať o rôznych udalostiach a preto je veľkou výzvou, ako ich viesť k podstate, pomôcť im objavovať a žasnúť. 

Mám pocit, že to, čo si deti veľmi v átriu užívajú, je sloboda – robiť s materiálom, pracovať na svojom vlastnom projekte. A mať čas. Niektoré deti sa tešia pri tvorení vlastných knižiek, iné z výtvarného diela, nové deti objavujú typicky montessoriánsku možnosť neustáleho prístupu k materiálu. No to, že prichádzajú do átria pretože sami chcú, je vyjadrením ich hlbokej túžby byť s Bohom, ktorý je pripravený na ich otázky, ticho aj ich vlastnú špecifickú odpoveď.

V rámci átria sa venujete aj príprave detí na prvé sväté prijímanie. Ako tieto stretnutia prebiehajú? 

Snažím sa každé dieťa vnímať ako osobnosť. Mať s každým vzťah – v blízkosti, ktorá je príjemná dieťaťu, aby som mohla citlivo pozorovať jeho vnútorné zameranie. Príprava na prvé prijatie Ježiša je zároveň aj otvorením hlbokej otázky, či chcem s ním byť viac a viac prepojená. A preto v každej katechéze je pozvanie pridať sa k Nemu.

Asi mesiac pred slávnosťou sa s deťmi stretávam aj mimo času átria, kde cez obraz Pravého viniča prepájame podobenstvo so svojím životom. Zároveň sa stretávam aj s rodičmi, aby sprevádzali svoje deti nielen vonkajšou prípravou, ale najmä mu boli oporou ako prví svedkovia viery.

Spomínate si na nejaký zážitok z átria, ktorý sa dotkol Vášho srdca? 

Na jeden zvláštny neviem zabudnúť (mala by som si ich asi písať pravidelne do zošita, lebo niektoré vyprchajú). V átriu boli tri deti aj s mamami (dve z nich mali tesne pred 3.rokom). Mali sme práve katechézu, kedy sa mudrci prišli pokloniť Ježišovi a priniesli mu dary. Tieto dary mali veľkú hodnotu. Deti pozitívne odpovedali, že aj my môžeme priniesť Ježišovi dary. Opýtala som sa, kde by sme ich mohli priniesť? V malom átriu sa deti poobzerali okolo seba a preniesli všetky postavy z katechézy (mudrcov, Máriu, Jozefa, Ježiša) pred svätostánok. Vzalo mi to akékoľvek ďalšie slová.

V akých oblastiach vnímate, že Vás pôsobenie vo Vašom átriu obohatilo? Majú Katechézy Dobrého pastiera presah do Vášho každodenného života? 

Kráčajúc po ceste KDP ma Boh vedie rôznymi dobrodružstvami – stretávam nádherných ľudí, ktorým v srdci horí Svetlo; môžem žiť viac a hlbšie liturgický rok, vnárať sa znovu a znovu do Božích tajomstiev. Objavujem, čo znamená, keď stačí dať Bohu dve ruky a ochotnú vôľu a že je dôležitejšie byť svedkom ako učiteľom. Takže v podstate je to taký „bežný deň“ putovania po Ježišovom boku.

Ktorá katechéza je Vášmu srdcu najbližšia a prečo? 

Tak toto je pre mňa extrémne ťažká otázka. Mám pocit, akoby ste sa pýtali, ktorá zo sviec horí jasnejšie. Keď sa pripravujem na čas s deťmi, pri ich meditácii horí srdce. 

Ale ak by to bolo nevyhnutné, tak by to bolo podobenstvo o Pravom viniči – lebo On prišiel, aby sme mali život v hojnosti.

Ktorá je vaša obľúbená KDP kniha a prečo? Poprípade myšlienka?

Fascinujú ma Dejiny Božieho kráľovstva, kde sa Sofii Cavalletti podarilo niečo úžasné – na niekoľkých stránkach vystihnúť hĺbku i presah tajomstiev viery i dejín. Pretože Boh mal od počiatku vo svojej mysli plán, ako priviesť všetkých ľudí i celé stvorenie k plnosti.

V rámci odbornej prípravy sprevádzajúcich v átriu organizuje Občianske združenie Átrium Dobrého pastiera formačné stretnutia, ktoré sa konajú online formou pár krát za školský rok. V akých oblastiach vnímate prínos týchto stretnutí do vašej práce v átriu? 

Počas stretnutí cítim, že to nie je len môj projekt, ale že pracujem v tíme – vytvárame komunitu, ktorá sa vie nielen stretnúť, ale aj spolu rásť, podporovať sa, zdieľať. Zároveň ma vždy znovu a znovu upriamuje na podstatu i na to, že mám sa vracať k prameňom i literatúre, ktorú máme od Sofie Cavalletti a Giany Gobbi.

Aké sú plány a sny v rámci ďalšieho fungovania átria vo Vašom meste? 

Veľmi túžim a vkladám aj pred Božiu tvár, aby sa našli ďalší ľudia, ktorí budú s citlivým a otvoreným srdcom sprevádzať deti aj v Dúbravke.

Čo by ste priali dielu KDP na Slovensku?

S dielom KDP u nás sa mi spája najmä Lenka Bene. KDP nie je jej dielom, ale vďaka jej neúnavnej práci a obetavosti tu máme veľa ľudí, ktorí môžu byť skutočne katechétmi DP – ľuďmi, ktorí počúvajú Boží hlas a sprevádzajú deti v átriu. Mojím želaním je, aby sa vždy na Slovensku našli srdcia i ochotné ruky, ktoré ponesú toto dielo ďalej.