Záver školského roka je v átriu chvíľou, keď sa obzeráme za tým, ako deti počas roka rozvíjali osobný vzťah s Bohom, učili sa modlitbe, kontemplácii a vlastnému vnútornému objavovaniu. V Katechézach Dobrého pastiera nejde o to, aby dieťa iba počúvalo výklad, ale aby vnímalo aj prostredie, v ktorom môže hlbšie vstupovať do tajomstva viery. Prečítajte si zdieľania z átrií, ktoré reflektujú hĺbku a dopad spoločnej náboženskej skúsenosti na životy detí i katechétov.
Dotyk katechéz
“Pri meditácii o kalichu päťročný Timko s úplnou vážnosťou povedal, že do kalicha musí ísť veľa vína, lebo Ježišova láska je nekonečná.” Tento zážitok s nami zdieľala Alžbetka Sojaková, ktorá spoluvedie átrium v Banskej Bystrici.
Iné päťročné dievčatko pri katechéze o Eucharistickej prítomnosti Dobrého pastiera zareagovalo slovami: „Tak veľmi nás ľúbi.“ Ako dopĺňa katechétka Petra Huľová z átria Senec, sú to momenty, ktoré si katechéti nemôžu nárokovať, ale keď ich dostanú, vidia krásu privádzania detí k Bohu.
Podobne silný okamih opisuje aj sestra Blanka. Po katechéze o krste štvorročný Vilko zvolal: „Veď ja som už kresťan!“ a pokojne si prezeral svoju sviecu pri krstnom rúchu. Sestra Blanka hovorí, že deti jej pomáhajú znova žasnúť nad tajomstvom, ktoré v átriu vníma veľmi silno.
Mama 12-ročného dievčaťa z átria sa podelila o skúsenosť, keď dcéra išla do átria v strese zo školských povinností, ktoré musela odovzdať na druhý deň, no vrátila sa s obrovským pokojom. Nie preto, že problém zmizol, ale preto, že mala priestor byť s Bohom. Aj katechétka Lenka vnímala, ako ju katechéza o milosrdnom otcovi vtiahla natoľko, že na chvíľu odložila školské starosti.
Zároveň to aj mamu priviedlo k uvedomeniu, ktoré s dcérou následne zdieľala, a to, že keď dá Boha na prvé miesto, aj keď nestíha, tak všetko ostatné sa vyrieši tak, ako by to ona vlastnými silami nedokázala.








