Prečo Sofia a Gianna tak často spomínali tento výraz ako vlastnosť, ktorá definuje Katechézy Dobrého pastiera?
Čo znamená v živote átria a certifikovaných kurzov pre dospelých?
Dieťa, zvlášť jeho náboženský život, je ústredným záujmom a záväzkom katechétu Dobrého pastiera. (Charakteristiky Katechéz Dobrého pastiera č. 1)
Keď Sofia uvádzala náboženské vlastnosti malých detí, hneď prvá na zozname bola zameranosť na podstatu. Deti chcú najbohatšie pravdy našej viery, ohlasované najjednoduchším spôsobom, alebo, ako povedala Sofia, „najmenšie deti si od nás žiadajú najväčšie tajomstvá,“ a dodala: „ak sa odchýlime od toho, čo je najpodstatnejšie, strácame ich.”
Touto zásadou vo vzťahu dieťa a učiteľ sa Sofia a Gianna riadili od samého začiatku svojho úsilia „pomôcť dieťaťu priblížiť sa k Bohu“. Vedeli, že musia ustavične hľadať najpodstatnejšie prvky našej viery (Božiu tvár, ktorú dieťa najviac potrebuje vidieť), a potom zostať na úrovni zameranosti na podstatu tak, aby dieťaťu ukazovali tajomstvo.
Počas mnohých rokov, ktoré venovali pozorovaniu a katechetickej praxi, si uvedomili, že určité témy vždy vyvolávajú u malých detí údiv a radosť, čo videli na tom, ako sa deti ticho tešia a reagujú v modlitbe a tiež ako sa zapájajú do osobnej práce. Tieto témy, ktoré zodpovedajú najhlbším, najdôležitejším potrebám (esigenze) detí, Sofia nazývala „konštanty“ a u nás tvoria obsah 1. úrovne Katechéz Dobrého pastiera uvedený na Zozname prezentácií v átriu 1. úrovne.
Sofia rada citovala výrok Franza Marca: „Duchovný život spočíva v rozlišovaní toho, čo je podstatné a čo nie.“ Pravdou tu zostáva aj to, čo hovorí Sofia v 8. kapitole knihy Náboženský potenciál dieťaťa vo veku 3 – 6 rokov o výchove k údivu: „Musíme im predkladať dobrý pokrm a nie v príliš veľkom množstve.“ Výraz zameranosť na podstatu predpokladá, že sa urobí výber; pomocou pozornosti a modlitby musíme rozlíšiť spomedzi mnohých dobier tie, ktoré Thomas Merton nazýva „presné dobrá“. Sofia zhŕňa túto myšlienku v úvode knihy Náboženský potenciál dieťaťa vo veku 3 – 6 rokov, keď hovorí:
Je dôležité založiť katechézu na malom počte základných prvkov, ktoré sa dieťaťu cez dospievanie až do dospelosti postupne odhaľujú a ktoré dokážu viesť človeka k stále hlbšiemu prenikaniu do skutočnosti.
Sofia v článku The ABC’s of Christianity (Abeceda kresťanstva) používa pri téme zameranosti na podstatu obraz „abecedy“, najzákladnejších stavebných prvkov jazyka, vďaka ktorým dokážeme čítať nielen dopravné značky, ale aj Danteho, a rozprávať, byť orientovaní na realitu a komunikovať s ňou. Upozorňuje na to, že tieto najjednoduchšie prvky sú znaky, ktoré nám otvárajú nekonečné obzory.
A v tomto spočíva zmysel zameranosti na podstatu, prečo je také dôležité objaviť, čo je najpodstatnejšie, a snažiť sa pri tom zostať. V átriu sa nesnažíme dať deťom pekne zabalený program pozostávajúci z informácií a vysvetlení. Skôr sa im snažíme ponúknuť posvätný priestor na modlitbu, veku primeranú (a najpodstatnejšiu) kerygmu z Biblie a liturgie, materiál, s ktorým môžu pracovať, a čas na osobnú prácu. Naše prezentácie deťom sa snažia zameriavať iba na najpodstatnejšie body kresťanského posolstva, dať im iba najdôležitejšie nástroje potrebné na ustavičné hľadanie a objavovanie pri tajomstve Boha a Božieho kráľovstva a vychovávať ich k stále plnšej účasti na liturgických sláveniach, najmä Eucharistie.
A keď už hovoríme o Eucharisti, keď objavíme zameranosť na podstatu a zotrváme v nej, prináša to ešte aj ďalšie veľké ovocie. Sofia a Gianna dlho hľadali najpodstatnejší význam Eucharistie (toto hľadanie trvalo vyše 20 rokov a priviedlo ich k prezentácii Eucharistická prítomnosť Dobrého pastiera), až zistili, že ak sa nám podarí nájsť „živé jadro”, samotné srdce danej veci, nájdeme aj „náboj” (ako elektrický náboj) alebo (po taliansky) „spunta“, ktorý nás motivuje a dáva nám energiu ďalej hľadať ešte viacej toho, čo nám Boh stále chce zjavovať.
Ten istý princíp vyslovil Ježiš slovami: „Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života!” (Mt 7, 14). Chápem to ako jednu z najsilnejších súvislostí medzi našou katechézou a evanjeliom, tento paradox nachádzania najplnšieho života a najväčšej slobody vo vernosti podstate, „priamej a úzkej ceste”. [A áno, je to „ťažké“. Sofia upozorňovala, že „zameranosť na podstatu je pre dospelého najprísnejšia disciplína“.]
Keď Sofia hovorila o podstate, tejto „abecede“, ktorú odovzdávame najmenším deťom, používala aj obraz púčika kvetu. Dávame im púčik, ktorý už obsahuje všetko, z čoho vznikne kvet. Ako kvet kvitne, objavujú sa nové aspekty, no všetky tieto aspekty kvetu sa ukrývali už v púčiku. Nazývala to aj špirálová metóda, pri ktorej sa snažíme najprv preniknúť do jadra veci a potom, keď dieťa pracuje s témou a rastie, sa téma rozširuje. Sofia vysvetľuje, že v istom zmysle nikdy nejdeme hlbšie než s najmenšími deťmi, vždy iba širšie a neustále sa vraciame k jadru veci ako k odrazovému mostíku. Navyše bez ohľadu na vek formovaného zostáva zameranosť na podstatu definujúcou zložkou Katechéz Dobrého pastiera.
Ako sa tento spôsob zameranosti na podstatu uplatňuje v našich certifikovaných kurzoch pre dospelých? Pomôže, keď sa najprv vrátime k Sofiinmu úvodu k Charakteristike Katechéz Dobrého pastiera, ktorý bol uverejnený v žurnále v roku 1998 a kde uvádza: „Tieto body (32 spájajúcich bodov) by som zhrnula takto:
- zameranosť na podstatu a objektívnosť pri prezentácii posolstva;
- vernosť jednoduchosti posolstva, jednoduchosti, ktorá sa prejavuje ako hlboká múdrosť;
- osobitný ohľad na vzťah, ktorý má Boh s dieťaťom od veľmi útleho veku, aby sme zistili, ako slúžiť tomuto vzťahu a pochopili ponaučenia, ktoré nám ponúka dieťa ako učiteľ svojím nepriamym a neuvedomeným spôsobom.”
Posledný bod nám tiež pripomína Ježišovu výzvu VŠETKÝM dospelým v Mt 18, 3: Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.
Prvá zodpovednosť, ktorú máme pri certifikovaných kurzoch pre dospelých, je pomôcť účastníkom jasnejšie pochopiť, kto je vlastne dieťa, ktoré majú pred sebou v átriu, a ako tomuto dieťaťu „pomôcť, aby sa priblížilo k Bohu samé.“ Ako formační lídri sa sústreďujeme na to, aby sme dospelým pomohli lepšie „prežívať s dieťaťom spoločnú náboženskú skúsenosť“ (Bod č. 1). Večná otázka však je: ako to najlepšie urobiť? Ako môžu dospelí „prežívať spoločnú náboženskú skúsenosť” s deťmi v átriu, ak nestrávili veľkú časť svojho kurzu kontempláciou a radostným prežívaním tej istej dobrej zvesti, ktorú idú ohlasovať dieťaťu? Ako sa môžu dospelí podieľať na údive a radosti pri odpovedi dieťaťa Bohu, ak ešte neobjavili jedinečný pohľad malého dieťaťa na Božie tajomstvo a netešili sa z neho?
A potom je tu otázka permanentnej formácie, ktorá je, samozrejme, veľmi dôležitá takmer v každej profesii; napríklad v oblasti medicíny, kde je ustavične potrebná aktualizácia informácií a zručností, vrátane opakovacích kurzov. A čo katechéta a formačný líder? Permanentná formácia v našej oblasti je…, ako by sme to povedali? PODSTATNÁ! Katechéta sa ustavične potrebuje v modlitbe vracať k prameňom: k Biblii, k liturgii aj k základným textom Katechéz Dobrého pastiera. Ešte dôležitejšie je to u formačného lídra. Okrem toho musí zostať formačný líder aktívnym katechétom, pod ustavičným vedením detského učiteľa, pozorne počúvať jeho odpovede a pozorovať jeho prácu, vrátane výtvarnej, aby sme mali podstatu vpísanú do srdca a stále slobodnejšie vedeli počúvať a nasledovať jedného Učiteľa a zostávať na úrovni zameranosti na podstatu, s deťmi aj dospelými.
Na stále hlbšie prenikanie do podstaty odporúčam konkrétne „cvičenie“: predstavte si, že vás priateľ, ktorý je agnostik, poprosí, či by mohol vidieť vaše átrium a vedieť, čo je v ňom. Čo by ste mu pri tejto prehliadke povedali o každom materiáli? Ako by ste čo najjednoduchšie ohlásili Božie tajomstvo či tajomstvá našej viery? (Ide tu o to, že ohlasujete vieru, nevysvetľujete náuku.)
Nakoniec je nevyhnutne dôležité, aby sme ako katechéti aj formační lídri chápali význam Charakteristiky Katechéz Dobrého pastiera alebo 32 spájajúcich bodov a vždy sa snažili ich uskutočňovať v átriu i na kurze. Je to najpodstatnejší a najúplnejší zoznam vlastností KDP a tvorí jadro našej identity ako katechétov aj formačných lídrov. Veľmi dôležité je tu slovo „úplný“. Krátko pred smrťou Sofia znovu potvrdila, že Charakteristika je úplná; teraz sa musíme iba zamýšľať nad jej bodmi a rozširovať svoje chápanie toho, ako sa tieto body uskutočňujú v našej práci.
Brennan Manning v knihe The Ragamuffin Gospel (Evanjelium pre slabých) hovorí: „Boh od nás v podstate žiada iba jediné — aby sme boli mužmi a ženami modlitby, ľuďmi, ktorí žijú blízko Boha, ľuďmi, pre ktorých je Boh všetkým a ktorým Boh stačí.“ Možno máme okrem KDP aj iné oblasti záujmu, ku ktorým sa pri budovaní Božieho kráľovstva cítime osobne povolaní a o ktorých nám môže dávať rady iba náš vnútorný Učiteľ. Byť katechétom Dobrého pastiera (tým skôr formačným lídrom!) však znamená prijať 32 spájacích bodov a chápať ich tak, že „stačia“.
Walter Bruggemann v študijnej príručke k seriálu Embracing the Prophets in Contemporary Culture (Prijať prorokov v súčasnej kultúre), ktorý vyšiel na DVD, hovorí: „definujúcou zložkou skutočného ľudského života je vernosť.“ V našej katechetickej práci to, samozrejme, znamená vernosť Bohu, jedinému, pravému Učiteľovi, ponaučeniam detského učiteľa pri „rozlišovaní medzi tým, čo je podstatné a čo nie”, a znamená to aj vernosť Charakteristike Katechéz Dobrého pastiera pri všetkej práci, ktorú vykonávame pod ich menom.
Rebekah Rojcewicz, 16.októbra 2012, aktualizované: júl 2024
