Prvá časť: vek 3-6 rokov
Deti sú oveľa vnímavejšie na Boží hlas, ako si často my, dospelí, myslíme. V predchádzajúcich blogoch sme načrtli, ako s deťmi cvičiť stíšenie sa, a ako ich možno pozývať do modlitby. Ako však pomôcť dieťaťu hlbšie vojsť do biblického textu a dá sa to vôbec?
Katechézy Dobrého pastiera vychádzajú z vývinových potrieb dieťaťa v danom vekovom období a v každom trojročí môžeme so Svätým Písmom s dieťaťom pracovať inak. Poďme sa v krátkosti pozrieť na jednotlivé obdobia a ich potreby.
3-6 rokov – bezpečie, radosť a bezstarostnosť
Dieťa v tomto období disponuje tzv. absorbujúcou mysľou, ktorá všetko vníma a ukladá. Formujú sa základy charakteru a najvýznamnejšou potrebou v tomto období je potreba bezpečia. Dieťa ešte nemá vyvinutý zmysel pre morálku ako takú a samé seba vníma ako absolútne dobré. Dôveruje, že Boh ho miluje také aké je a vzťah s Ním prežíva radostne a bezstarostne.
Je úchvatné pozorovať radosť a ľahkosť s akou dieťa, v tomto veku, dôveruje v Božiu dobrotu a prežíva svoju vieru. Ohlasovanie Božieho slova by preto malo mať kerygmatický zámer – ohlasovať radostnú zvesť, že Boh nás miluje, že Ježiš vstal zmŕtvych, že sa o nás stará, že Jeho kráľovstvo rastie a je obrovské a krásne. V tomto veku dieťa hľadá a odpovedá na láskavú tvár Boha.
Vzhľadom na tieto skutočnosti vyberáme úryvky, ktoré reflektujú potreby dieťaťa. U nás v átriu je ústredné podobenstvo o Dobrom pastierovi. Chceme dieťaťu zvestovať, že Boh ho má rád, stará sa oňho, pozná ho po mene a dieťa je s Ním v bezpečí. Aby sme dieťa viedli k tejto podstate – láske a starostlivosti Dobrého pastiera – z podobenstva o Dobrom pastierovi čítame Jn 10, 3b-5, 10b-11 a 14-16. V tomto období vynechávame verše o zlodejovi a vlkovi.
Dieťaťu v tomto veku však stačí aj jeden alebo dva verše. Keď dieťa pozná podobenstvo o Dobrom pastierovi, môžeme ho prepojiť so Ž 23, 1 ,,Pán je môj Pastier, nič mi nechýba.” Ďalšie vhodné úryvky pre toto trojročie by mohli byť: ,,Nechajte deti prichádzať ku mne” (Mt 19, 14; Lk 18, 16) alebo podobenstvo o horčičnom zrnku (Mt 13, 31-32).
Podobenstvám sa budeme venovať v nasledujúcich častiach, teraz je však dôležité spomenúť, že podobenstvá deťom nevysvetľujeme. Podobenstvá k nám prehovárajú svojim vlastným jazykom, každému osobitne, presne v situácii, v ktorej potrebujeme. Možno sami máte skúsenosť, že v rôznych životných obdobiach na vás rovnaký text podobenstva prehováral iným spôsobom a oslovili vás iné súvislosti. Veríme, že Boh si chce s deťmi vytvoriť vlastný, špecifický vzťah, chce sa s dieťaťom stretávať aj prostredníctvom svojho slova a prehovárať k nemu tak, ako ono potrebuje. Prečo by sme ho o to chceli obrať tým, že mu podobenstvo vysvetlíme po svojom? Nechajme dieťa objavovať Boha a stretávať sa s Ním v intimite svojho vlastného vnútra.







